Klaus a Mečiar rozdělili Československo proti vůli občanů

Nie že by to bol blesk z českej oblohy. Neúspešné rokovania republikových reprezentácií Česka a Slovenska po roku 1990, podobne ako pomlčkový spor okolo názvu štátu čosi naznačovali.
Ale v skutočnosti, aspoň v českej časti federácie, táto agenda bola na okraji záujmu. Republiková politická reprezentácia aj Slovenská národná rada sa brala len ako akási druhá politická liga a podobne ako vo futbale či hokeji platilo, že druhé ligy okrem lokálnych patriotov a odborníkov takmer nikto nesleduje.

Rokovania o zmene podoby federácie sa brali ako politické tančeky, oveľa podstatnejšie boli iné veci, kupónová privatizácia, rokovania s Nemeckom, rozpadajúci sa Sovietsky zväz a vojnový požiar v bývalej Juhoslávii.

Trúfam si preto tvrdiť, že vo voľbách v júni 1992 sa o bytie či nebytie Česko-Slovenska nehlasovalo, s výnimkou Slovenskej národnej strany nikto nič také voličom nesľuboval, víťazi volieb Občianska demokratická strana a Hnutie za demokratické Slovensko už vôbec nie.

Keby Václav Klaus a Vladimír Mečiar išli do volieb s programom rozpadu federácie, nikdy by ich neboli vyhrali.
,
Výsledkom volieb, aj pre tesný neúspech slovenskej ODS-DS a tiež ODÚ (bývalá VPN) a tiež preto, že sa fakticky spoluvládnuce Občianske fórum nedostalo v Česku ani do parlamentu, bola však povolebný pat.

Dôvodom bolo aj nefunkčné usporiadanie Federálneho zhromaždenia, navrhnuté za komunistického totalitného režimu a nie pre demokratický federálny štát.

Dôsledkom toho bolo, že sa ODS a HZDS bez seba nezaobišli a museli sa dohovoriť na spoločnom vládnutí. Alebo nechať prezidenta Václava Havla založiť úradnícku vládu a oznámiť nové predčasné voľby. Tie by priniesli pravdepodobne iný výsledok, pretože ukážka neschopnosti spolupracovať a dohodnúť sa by nebola pre Klausa a Mečiara u voličov dobrou vizitkou.