České zeme a Slovensko mali od začiatku rozdielne podmienky. Česi
patrili v Rakúsko-Uhorsku do priemyselného Predlitavska, Slovensko zasa do
agrárnejšieho Zalitavska.
Ekonomika
nebola pre Slovákov tým najvďačnejším priestorom v novom štáte. Určite však v
oblasti školstva a kultúry sa Slováci po prvý raz v plnej miere emancipovali.
Republika im otvorila okná do Európy a Slováci to maximálne využili. Českí
učitelia a profesori, ako aj české umenie a kultúra, pomáhali naštartovať
nebývalý vzdelanostný a kultúrny rast. Slovenská kultúra mala odkiaľ čerpať a
učiť sa a voči komu sa aj tvorivo vymedzovať.
Republika
naučila Slovákov politickej kultúre a umeniu politiky, demokratickým
mechanizmom, ale aj záujmu o veci verejné. Slováci sa vyformovali v podmienkach
ČSR na moderný národ s kompletnou sociálnou štruktúrou. Slovensko získalo po
prvý raz medzinárodne akceptované hranice. To všetko boli obrovské zisky a
nevyhnutným predpokladom pre ďalší národnopolitický vývoj.
Česká politika mala za sebou bohaté tradície už od polovice 19.
storočia a predstava demokracie tu už mala dlho veľmi zreteľné kontúry. K tomu
prispeli aj zahraničné vzory ako USA a Francúzsko a mnohé osobnosti svojou
činnosťou. Slováci si zase z uhorských pomerov veľmi dobre osvojili, ako by
politická prax vyzerať určite nemala. Z týchto skúseností sa – určite nie
jednoducho a bez chýb – zrodil model, ktorý nemal v
strednej a východnej Európe obdobu.
Vysoké
renomé Československa je mýtom, ktorí dlhodobo kultivovali aj historici.
Rovnako doboví politici kultivovali obraz republiky ako miláčika Dohody. Ani
jedno, ani druhé nebola pravda. Susedia Československa mu nevedeli prísť na
meno, západná Európa sa o republiku neveľmi zaujímala. Pilsudského
autoritatívne Poľsko bolo pre Západ oveľa dôležitejšie ako demokratická ČSR.
Československo
bolo demokratickým štátom, ktorý však mal svoje chyby krásy - neústavné
postavenie piatich politických strán, slovenský problém, zbytočné nedôslednosti
pri riešení menšinovej otázky. Vidieť ich treba, ale vidieť len chyby by bolo
hrubým skresľovaním reality.
Najviac ovplyvnil ČSR určite
a jednoznačne Masaryk. Svojou autoritou, aureolou zakladateľa štátu, konceptom
humanity a demokracie i predstavou politickej kultúry. Aj Masaryka, napriek
nadštandardným právomociam a autorite, však negatívne ovplyvnila každodenná
politická prax. Rovnako jeho zdravotný stav mu stále menej umožňoval vstupovať
do konkrétnej politiky a napokon sa stal akoby „osamelým
väzňom“ na Hrade a v Lánoch a živým svedomím pre tých,
ktorí ešte nejaké svedomie mali…
Žádné komentáře:
Okomentovat